ZAHRANIČNÝ OBCHOD
Podstata a význam zahraničného obchodu
Pri obchodovaní so zahraničím rozlišujeme:
Ø Zahraničný obchod – týka sa výmeny tovaru jednej krajiny alebo skupiny
krajín s ostatnými krajinamii sveta (napr. SR a štáty EÚ, SR a tretie štáty, EÚ a tretie štáty)
Ø Medzinárodný obchod – zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr. v rámci niektorých medzinárodný zoskupení – EÚ, NAFTA)
Ø Svetový obchod – súhrn zahrničných obchodov všetkých krajín, ktoré sú zapojené do medzinárodnej deľby práce.
Podstatou zahraničného obchodu je:
Ø Vývoz produktov, ktoré sa v danej krajine vyrábajú alebo ich má dostatok,
Ø Dovoz produktov, ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok.
Predmet zahraničného obchodu
Predmet zahraničného obchodu môžu byť:
Ø Hmotný tovat:
- Statky (napr. suroviny, stroje,)
Ø Nehmotný tovar
- Služby (napr. doprava, bankové služby)
- Práva (napr. licencie, ochranné známky)
Význam zahraničného obchodu pre národné hospodárstvo
Ekonomický význam
VÝVOZ:
- Umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu produktov, pre ktoré majú najlepšie podmienky.
- Zvyšuje pracovné príležitosti v krajine vývozu.
- Umožňuje vužiť výhody z rastúcich výnosov. Výnosy rastú so zvyšovaním objemu výroby a zahraničný obchod rozširuje možnosti odbytu pre výrobky.
- Umožňuje získať devízy.
DOVOZ:
- Zabezpečuje produkty, ktoré sa z rôznych dôvodov k krajine nevyrábajú, a tým rozširuje ponuku na domácom trhu.
- Poskytuje informácie o výrobkoch a službách, vyrábaných a predávaných v zahraničí, ako aj o technológiách, umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou.
- Zvyšuje konkurenciu a zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov v domácej ekonomike.
Politický význam
- Upevňuje priateľské vzťahy medzi krajinami,
- Zvyšuje vzájomnú závislosť krajín, čo vedie k posilneniu mieru vo svete.
Kultúrny význam
Ø Umožňuje spoznávať spôsob života, kultúru, umenie v iných krajinách a rešpektovať interkultúrne rozdiely medzi nimi.
V súčasnosti sú všetky krajiny vo väčšej či menšej miere zapojené do medzinárodnej deľby práce. Vyrábajú výrobky a poskytujú služby, pre ktoré majú najlepšie podmienky. Zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie podmienky.
Vnútorné podmienky:
Ø Prírodné podmienky (klimatické podmienky, nerasté, vodné,
lesné a pôdne bohatstvo)
Ø Historické podmienky (napr. tradícia výroby)
Ø Demografické podmienky (počet obyvateľstva, štruktúra pracovných síl)
Ø Technické podmienky (priemyselný potenciál krajiny)
Ø Ekonomické podmienky (hrubý domáci produkt, veľkosť vnútorného trhu)
Vonkajšie podmienky:
Ø Geografická poloha
Ø Vyspelosť ekonomík susedných krajín
Ø Politické a ekonomické vzťahy so susednými krajinami
Ø Medzinárnodná politická situácia
Ø Záujem o dobré vzťahy a hospodársku spoluprácu
Mieru zapojenia národnej ekonomiky danej krajiny do medzinárodného obchodu vyjadruje otvorenosť ekonimiky.
Môžeme ju merať napríklad ako:
a) Podiel zahraničného obchodu na vytvorenom hrubom domácom produkte (HDP), ktorý môžem vypočítať takto:
b) Podiel zahraničného obchodu na obyvateľa
Záporné stránky zahraničného obchodu
- Dovážané tovary konkurujú domácim výrobcom
- Krajina sa môže dostať do závislosti v určitej oblasti
- Pri zamernaí na jednu krajinu v dovoze alebo vývoze sa všetky negatívne javy a jej hospodárstve a politike môžu prejaviť aj v krajine, ktorá s ňou obchoduje.
Operácie v zahraničom obchode
V zahraničom obchode prebiehajú tieto operácie:
Ø Podľa smeru tovaru:
- Vývoz (export)
- Dovoz (import)
- Reexport (vývoz dovozu, tranzit)
V praxi sa používajú s slovenskom i medzinárodnom pomenovaní.
Ø Podľa organizácie nákupu alebo predaja:
- Priamy zahraničný obchod – priamy vývoz, priamy dovoz, priamy reexport
- Nepriamy zahraničný obchod – nepriamy vývoz, nepriamy dovoz, nepriamy reexport
Vývoz (export) – známená predaj tovaru do zahraničia. Cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviezť iný druh tovaru.
Rozlišujeme:
Ø Priamy vývoz – tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému odberateľovi bez sprostredkovateľa.
Príklad: Slovenský výrobca pánskych klobúkov predá klobúky priamo obchodníkov v Mexiku.
Ø Nepriamy vývoz – tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemskému obchodníkov a ten ho predá do zahraničia. Medzi predávajúcim a kupujúcim je sprostredkovateľ. Ten sa stáva vývozcom.
Príklad: Slovenský výrobca pánskych klobúkov predá klobúky tuzemskému sprostredkovateľskému podniku, ktorý sa špecializuje na vývoz tovaru krajín Strednej Ameriky. Ten ich predá obchodníkov v Mexiku.
Dovoz (import) – znamená nákup tovaru v zahraničí. Cieľom je zabezpečiť tovar pre domáci trh.
Rozlišujeme:
Ø Priamy dovoz – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar priamo od zahraničného dodávateľa.
Príklad: Slovenský výrobca bavlnených látok nakupuje v Egypte bavlnu priamo od výrobcu bavlny.
Ø Nepriamy dovoz – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa, ktorý ho kúpil v zahraničí.
Príklad: Slovenský veľkoobchodník s potravinami kupuje olivový olej od slovenského sprostredkovateľa, ktorý sa špecializuje na dovoz olivového oleja z Talianska.
Reexport – predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu. Označuje sa aj ako vývzu alebo tranzit.
Rozlišujeme:
Ø Priamy reexport – reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie.
Príklad: Slovenský podnik kúpi tovar v krajine A a vyvezie ho do krajiny B bez toho, aby tovar prešiel územím SR.
Ø Nepriamy reexport – reexportér kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny.
Príklad: Slovenský podnik kúpi tovar v krajine A, a dovezie ho na Slovensko a potom ho znovu vyvezie do krajiny B.
Ďalšie formy vstupu na zahraničné trhy:
Ø Vstup na zahraničný trh spojený s výrobou v zahraničí bez priamych investícií
(napr. poskytnutím franchisingovej licencie - McDonald's)
Ø Vstup na zahraničný trh spojený výrobou v zahraničí s priamymi investíciami
(napr. zriadenie výrobnej prevádzky v zahraničí formou spoločného podniku, tzv. joint venture, alebo podniku v úplnom zahraničom vlastníctve).
Dvôležitú úlohu pri vytváraní spoločných podnikov slovenských firiem so zahraničnými má Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Podporuje rozvoj slovenskej ekonomiky, informuje o hospodárskom prostredí Slovenska, zviditeľňuje našu krajinu pre zahraničných investorov a pomáha rozvíjať investičné projekty. Bližšie informácie o činnosti SARIO najdete na www.sario.sk.
Štruktúra zahraničného obchodu
V zahraničnom obchode rozlišujeme teritoriálnu a komoditnú štruktúru.
Ø Teritoriálna (územná) štruktúra
Sleduje:
- Vývoz podľa krajín, do ktorých smeruje
- Dovoz podľa krajín, z ktorých pochádza
Ø Komoditná (tovarová) štruktúra
Sleduje:
- Vývoz podľa tovarových skupín
- Dovoz podľa tovarových skupín
Obchodná bilancia – sleduje hodnotu vývozu a dovozu v peňažných jednotkách za určité obdobie, spravidla za jeden rok. Nesleduje platby.
Obchodná bilancia sa zostavuje podľa jednotlivých krajín a komodít. Rozdiel medzi celkovou hodnotou vývozu a dovozu sa nazýva saldo obchodnej bilancie.
Obchodná bilancia môže mať:
Ø Aktívne saldo, ak vývoz > dovoz, saldo ja kladné, ide o aktívnu obchodnú bilanciu
Ø Pasívne saldo, ak vývoz < dovoz, saldo je záporné, ide o pasívnu obchodnú bilanciu
Ø Vyrované saldo, ak vývoz = dovoz, saldo rovná sa nule, ide o vyrovnanú obchodnú bilanciu.
Platobná bilancia – sleduje peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia.
Účet platobnej bilancie sa skladá:
Ø Z účtu bežných platieb - platieb za hmotný obchod, platieb za nehmotný obchod a prevodu platieb.
Ø Z kapitálového účtu – napríklad dlhodobých investícií
Rozdiel medzi peňažnými príjmami zo zahraničia a peňažnými výdavkami do zahraničia sa nazýva saldo platobnej bilancie.
Platobná bilancia môže mať:
Ø Aktívne saldo, ak príjmy > výdavky, saldo je kladné, ide o aktívnu platobnú bilanciu
Ø Pasívne saldo, ak príjmy < výdavky, saldo je záporné, ide o pasívnu platobnú bilanciu
Ø Vyrovnané saldo, ak príjmy = výdavky, saldo rovná sa nule, ide o vyrovanú platobnú bilanciu.
Právna úprava subjekty zahraničného obchodu
Obchodné zmluvy určujú základné pravidlá pre vzájomné hospodárske vzťahy medzi štátmi.
Charakteristika obchodných zmlúv:
Ø Uzatvárajú sa na najvyššej úrovni, podpisuje ich hlava štátu
Ø Zvyčajne sa pri nich vyžaduje ratifikácia
Ø Uzatvárjú sa na dlhšie obdobie s možnosťou automatického predĺženia,
Ø Môžu byť dvojstranné alebo viacstranné
Ø Upravujú právne, colné a daňové otázky.
Obchodné dohody konkretizujú podmienky vzájomnej výmeny tovarov medzi štátmi. Vychádzajú z obchodných zmlúv, sú dvojstranné a podpisujú ich prílušní ministri.
Charakteristika obchodných dohôd:
Ø Ich súčasťou sú zoznamy tovarov, ktoré sa môžu vzájomne vyviezť a doviezť
Ø Sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy
Ø Podpisujú ich príslušní ministri
Ø Upravajú spôsob udeľovania licencií, spôsob platenia
Ø Sú dvojstranné, výnimočné viacstranné
Okrem obchodných zmlúv a obchodných dohôd sa v zahraničom obchode uplatňujú:
Ø Platobné dohody, ktoré upravujú vzájomný platobný styk
Ø Úverové zmluvy, ktoré upravujú úverové vzťahy medzi štátmi
Ø Dohody o vedeckotechnickej, kultúrnej a inej spolupráci a iné zmluvy.
Subjekty zahraničného obchodu
Subjektmi zahraničného obchodu možu byť:
Ø Obchodné podniky, ktoré sa špecializujú na vykonávanie zahraničného obchodu
Ø Výrobné podniky, ktoré vykonávajú zahraničnoobchodnú činnosti pre vlastnú potrebu
Ø Špecializované organizácie so zahraničným kapitálom
Ø Používatelia tovaru z dovozu, t.j. súkromné osoby, ktoré si dovážajú samé tovar
Ø Obchodní sprostredkovatelia.
Obchodní sprostredkovatelia sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech zákazníka. Môžu vystupovať v cudzom alebo vlastnom mene.
Obchodní sprostredkovatelia:
Ø V cudzom mene:
- Obchodní zástupcovia – majú trvalé obchodné spokenie so zákazníkom
- Makléri – nemajú trvalé obchodné spojenie so zákazníkom
Ø Vo vlastnom mene:
- Komisionári
Obchodní zástupcovia predávajú a nakupujú tovar v cudzom mene na účet zákazníka.
Makléri – sprostredkovávajú obchody v cudzom mene za dohodnutú odmenu, tzv. dohodné.
Makléri môžu byť napríklad:
Ø Tovaroví – špecializujú sa na nákup a predaj niektorých tovarov napr. kávu, čaj, vlnu
Ø Burzoví – sprostredkujú obchody na burzách cenných papierov
Ø Lodní – sporstredkujú predaj lodného priestoru, uzatváranie charterov
Ø Poisťovací – špecializujú sa na sprostredkovanie poistných zmlúv
Vývozná operácia predstavuje predaj tovaru do zahraničia.
Vývoz je najdôležitejšou zahraničnoobchodnou operáciou.
Význam vývozných operácií:
Ø Podieľajú sa na aktívnej obchodnej bilancii
Ø Peňažné prostriedky získané vývozom, umožňujú krajine dovoz potrebných výrobkov, služieb a práv.
Fázy vývoznej operácie:
Ø Prípravná fáza:
- jej cieľom je zistenie možností predaja do zahraničia a výsledkom je výber krajiny, do ktorej sa vývoz uskutoční.
- Získanie všeobecných informácií a prieskum trhu
- Akvizícia
- Dopyt zo zahraničia
- Predbežná kalkulácia
- Ponuka
Ø Kontraktačná fáza:
- jej cieľom je prijatie a potvrdenie objednávky a uzatvorenie kúpnej zmluvy.
- Prijatie a potvrdenie objednávky
- Uzatvorenie kúpnej zmluvy
Ø Realizačná fáza:
- jej cieľom je dodanie tovaru spolu s dokladmi, prijatie platby a zostavenie výslednej kalkulácie.
- Dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov
- Prijatie platby
- Výsledná kalkulácia
Dovozná operácia predstavuje nákup tovaru zo zahraničia.
Význam dovozných operácií:
- Rozširujú ponuku na vnútornom trhu
- Zabezpečujú tovary, v ktorých nie je krajina sebestačná.
Fázy dovoznej operácie:
Ø Prípravná fáza:
- jej cieľom je rozbor potreby dovozu, vyhľadanie dodávateľov, zaslanie dopytu, vyhodnotenie ponúk a vypracovanie predbežnej dovoznej kalkulácie.
- Rozbor potreby dovozu
- Vyhľadenie možných dodávateľov
- Zaslanie dopytu zahraničným dopytu zahraničným dodávateľom
- Vyhodnotenie ponúk a predbežná kalkulácia
Ø Kontraktačná fáza:
- jej cieľom je zaslanie objednávky dodávateľovi a uzatvorenie kúpnej zmluvy.
- Zaslanie objedávky dodávateľovi
- Uzatvorenie kúpnej zmluvy
Ø Realizačná fáza:
- jej cieľom je prevzatie dodávky, zaplatenie za tovar a zostavenie výsledkej kalkulácie.
- Prevzatie dodávky
- Zaplatenie úhrady za dodaný tovar
- Výsledná kalkulácia
Kúpna zmluva v zahraničnom obchode
Kúpna zmluva predstavuje vzájomný záväzok dvoch zmluvných strán – predávajúceho a kupujúceho.
Pri kúpnej zmluve rozlišujeme dve fázy:
1. Fáza – vznik kúpnej zmluvy → návrh → prijatie návrhu → uzatvorenie kúpnej zmluvy
→ 2. Fáza – plnenie kúpnej zmluvy:
- Dodanie tovaru
- Platenie
Množstvo tovaru
Množstvo tovar možno v kúpnej zmluve určiť:
Ø Presne – objednané množstvo musí súhlasiť s dodaných množstvom
Ø Približne – s určitou odchýlkou
Ak sa používajú na určenie množstva hmotnostné jednotky, je dôležité rozlišovať pojmy:
Ø Hrubá hmotnosť ( brutto, btto) – je hmotnosť tovaru vrátane obalu
Ø Čistá hmotnosť ( netto, ntto) – je hmnotnosť tovaru bez obalu
Ø Tara (ta) – je hmotnosť obalu
Cena tovaru
Cena môže byť v kúpnej zmluve stanovená:
Ø Priamo – cena sa stanoví priamo. Je udaná pevnou sumou za mernú jednotku
Ø Nepriamo – dohodnú sa pravidlá, podľa ktorých sa cena určí neskôr, alebo platí cena, ktorá je bežná v čase uzatvorenia zmluvy.
Predávajúci môže kupujúcemu poskytnúť rôzne zľavy z ceny.
Zľavy z ceny:
Ø Skonto – je cenová zrážka pri platení pred dohodnutým termínom splatnosti
Ø Rabat – zľava z ceny poskytovaná za určitých podmienok
Rozlišujeme napríklad:
- Množstvový rabat – poskytuje sa pri odbere väčšieho množstva
- Vernostý rabat – poskytuje sa kupujúcemu, ktorý pravidelne nakupuje u predávajúceho
- Vstupný rabat – poskytuje sa pri zavedení nového výrobku na trh
- Veľtrhový rabat – poskytuje sa počas veľtrhu
Ø Bonifikácia – je zľava za drobné straty na tovare, alebo pri dodávke tovaru nižšej kvality ako bolo dohodnuté.
Balenie
Súčasťou niektorých obalov je signo.
Signo – je návod za zaobchádzanie s tovarom počas prepravy vzhľadom na jeho vlastnosti.
V zahraničnom obchode je veľmi dôležité určiť, ktorý okamih je rozhodujúci pre prechod nákladov a rizík z predávajúceho na kupujúceho. Používajú sa pri tom medzinárodné pravidlá INCOTERMS.
Ukážka vybrané doložky Incoterms:
Ø EXW (Ex works – zo závodu) :
Ø Predávajúci: pripraví tovar na expedíciu vo svojom závode.
Ø Kupujúci: vyzdvihne tovar a znáša náklady a riziká spojené s prepravou tovaru.
Ø FCA (Free carrier – vyplatené prepravcovi:
Ø Predávajúci: dodá tovar prepravcovi na určenom mieste.
Ø Kupujúci: volí spôsob pre prepravy a prepravcu.
Ø Náklady a riziká prechádzajú na kupujúceho a okamihu prevzatia tovaru prepravcom.
Ø FAS ( Free along side ship – vyplatené k boku lode):
Ø Predávajúci: znašá náklady a riziká, kým je tovar pripravený k boku lode.
Ø Kupujúci: znáša náklady a riziká od okamihu prevzatia tovaru k boku lode. Určuje prepravcu.
Ø Náklady a riziko prechádzajú z predávajúceho na kupujúcého v okamihu prevzatia tovaru k boku lode prepravcom.
Ø CIF (Cost insurance and freight – náklady, poistné a prepravné)
Ø Predávajúci: znáša náklady a riziká do prístavu určenia, platí nákladku a vyberá loď.
Ø Kupujúci: znáša náklady a riziká prechodom zábradlia lode, platí vylodenia a poistné.
Ø Prechod nákladov je prístve určenia, prechod rizík je prechodom zábradlia lode v prístave nalodenia.
Platobné podmienky
Súčasťou platobných podmienok sú:
Ø Miesto platenia – je miesto, kde sa bude platiť. Môže ním byť napríklad banka v sídle predávajúceho alebo kupujúcého.
Ø Spôsob platenia – predstavuje konkrétny platobný nástroj. Súčasťou je aj uvedenie meny, v ktorej sa bude platiť. Platobné nástroje si vysvetlíme neskôr v časti. Medzinárodný platobný styk.
Ø Doba splatnosti – určuje čas, kedy sa bude za dodný tovar platiť. Poznáme:
Ø Platenia vopred
Ø Platenia pri dodávke
Ø Platenia po dodávke.
Plnenie kúpnej zmluvy v zahraničom obchode je záverečnou fázou vývoznej alebo dovoznej operácie.
Predávajúci:
Ø Odovzdá tovar kupujúcemu v súlade s kúpnou zmluvou.
Ø Umožní kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo na tovar odovzdaním dokumentov, ktoré svedčia o vlastníctve, alebo fyzickým odovzdaním tovaru a pod.
Kupujúci:
Ø Tovar prevezme a zaplatí v súlade s kúpnou zmluvou.
Pri plnení kúpnej zmluvy majú dôležitú úlohu doklady.
Poruchy v plnení kúpnej zmluvy
Pri plnení kúpnej zmluvy sa môžu vyskytnúť rôzne poruchy.
Najčastejšie poruchy v plnení kúpnej zmluvy:
Ø Nedodržanie druhu a kvality tovaru
Ø Nedodržanie množstva tovaru
Ø Nedodržanie dodacej lehoty
Ø Neprevzatie tovaru bez uvedenia dôvodu
Ø Nezaplatenia za tovar včas alebo vôbec
Ø Chyby v dokladoch a i.
Zahraničnoobchodná politika – je súhrn zásad, prostriedkov a opatrení, ktorými
štát ovplyvňuje výmenu tovar so zahraničím.
Rozdelenie štátov podľa členstva v EÚ:
Ø Členské štáty – štáty, ktoré sú členmi Európskej únie
Ø Tretie štáty – štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie
Intrakomunitárny obchod sa uskutočňuje medzi členskými štátmi Európskej únie.
Intrastat systém zbiera údaje potrebné na zostavenie štatistiky obchodu medzi členskými štátmi EÚ priamo od príjemcov a odosielateľov tovaru.
Údaje získané Intrastat systémom majú rozličné využitie:
Ø v jednotlivých krajinách sa využívajú napríklad na zostavenie štatistiky zahraničného obchodu a podnikatelia ich využívajú pri prieskume trhu
Ø v Európskej únii sa využívajú na sledovanie vývoja trhu, na tvorbu obchodnej politiky a pod.
Ø údaje sa poskytujú aj medzinárodným organizáciám, ktoré zostavujú štatistiku o globálnom obchode s tovarom.
Intrastat – SK je štatistické zisťovanie uskutočňované v SR, ktoré umožňuje zbierať, spracúvať a poskytovať údaje o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi EÚ.
Spravodajské jednotky – sú to fyzické a právnické osoby, registrované ako platitelia DPH na Slovensku, ak za predchádzajúci kalendárny rok prijali alebo odoslali v rámci Európskej únie tovar v celkovej hodnote vyššej ako prah oslobodenia.
Prah oslobodenia – hranica, ktorá určuje, či musí FO alebo PO predkladať hlásenie o prijatí alebo odoslaní tovaru, ak splnila iné podmienky
Obchodovanie medzi Európskou úniou a tretími štátmi z pohľadu Slovenskej republiky
Extrakomunitárny obchodu sa uskutočňuje medzi členskými štátmi Európskej únie a tretími štátmi.
Extrastat systém je štatistika obchodovania Spoločenstva a jeho členských
štátov s nečlenskými štátmi.
Colný sadzobník je systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colných sadzieb.
Spoločný colný sadzobník – Štáty EU používajú pri obchodovaní s tretími štátmi Spoločný colný sadzobník. Každý tovar možno zatriediť do 8-miestneho číselného označenia.
Opatrenia Európskej únie:
Ø Tarifné opatrenie – Sú vyjadrené tarifnou sadzbou.
Napríklad: - Colná sadzba vočí tretím krajinám – je to základné opatrenie
- Tarifné zníženie – Európska komisia môže dočasne úplne alebo čiastočne znížiť všeobecné colné sadzby na výrobky, najmä poľnohospodárske, chemické, leteckonavigačné a mikroelektrnonické. Uplatňuje sa bez ohľadu na pôvod, na určité časové obdobie, väčšinou na 6 mesiacov.
Ø Netarifné opatrenia – Sú vyjadrené iným spôsobom ako sadzbou.
Napríklad: - dovozné kvóty - t.j. limity na množstvo alebo hodnotu tovaru, ktoré je možné doviezť do domáckej ekonomiky.
-zákaz – niektoré tovary je zakázané dovážať na územie Spoločenstva alebo vyvážať z územia Spoločenstva.
Clo je platba, vyberaná štátom, z dovážaného alebo vyvážaného tovaru.
Clo plní viaceré funkcie:
Ø Fiškálna funkcia – Clo je príjmom štátneho rozpočtu.
Ø Obchodno-politická funkcia – Clo je hlavným prostriedkom na uskutočňovanie obchodnej politiky štátu. Táto politika môže byť:
- Protekcionistická – jej cieľom je ochrana domáceho trhu pred zahraničnou konkurenciou,
- Liberálna – jej cieľom je podporovanie konkurencie na domácom trhu.
Ø Cenotvorná funkcia – Clo je súčasťou pri predaji tovaru. Zvyšuje predajnú cenu.
Druhy ciel z obchodno-politického hľadiska:
Ø Autonómne clo – Je určené samostatným rozhodnutím štátu, ktoré je všeobecne platné voči všetkým krajinám.
Ø Zmluvné clo – Platí voči štátu, s ktorým má Spoločenstvo uzatvorenú dohodu, obsahujúcu doložku najvyšších výhod, alebo tovar pochádza z krajiny, ktorá je zmluvnou stranou GATT.
Druhy ciel podľa účelu:
Ø Dovozné clo - Vzťahuje sa na dovážaný tovar, ktorý nie je označený ako tovar bez cla. Slúži na ochranu domácich výrobcov. Zvyšuje cenu dovážného tovaru, a tým sťažuje jeho predaj na domácom trhu. Využíva sa najviac.
Ø Vývozné clo – Vzťahuje sa na vyvážaný tovar. Zvyšuje cenu tovaru, ktorý sa má predávať v zahraničí, čím znižuje jeho konkurencieschopnosť na zahraničom trhu. Štát ho stanovuje vtedy, ak má záujem, aby tovar ostal na domácom trhu. V Spoločenstve sa v súčasnosti neuplatňuje.
Ø Antidampingové clo – Jeho úlohou je chrániť domácich výrobcov proti dovozu tovaru za dampingové ceny, ak by mohol tento tovar spôsobiť problémy na domácom trhu.
Ø Vyrovnávacie clo – Používa sa na ochranu domácich výrobcov vtedy, ak sa má vyrovnať príspevok, ktorý bol poskytnutý vývozcovi v jeho krajine na podporu výroby alebo vývozu tovaru.
Ø Preferenčné clo – Cieľom je zvýhodniť určitú krajinu používaním zvýhodnených colných sadzieb na základe dohody.
Druhy ciel podľa účelu:
Ø Odvetné clo – Stanovuje sa na prechodný čas ako odveta voči štátu, ktorý sťažuje dovoz tovaru do svojej krajiny. Stupňovanie odvetných ciel môže viesť k obchodnej vojne medzi dvomi krajinami.
Ø Doplnkové clo – Ukladá sa napríklad na poľnohospodárske produkty.
Druhy ciel podľa spôsobu výpočtu:
Ø Špecifické clo – Je vyjadrené hodnotou za jednotku množstva (kus, kg, t, m a, i.) Napr. 100€ za 1 tonu tovaru. Nevýhodou je, že rovnako zaťažuje kvalitný i nekvalitný tovar. Využíva menej.
Ø Valorické clo – Vypočíta sa ako percentuálny podiel z colnej hodnoty tovaru. Využíva sa najviac. Napr. colná hodnota tovaru = 300 € . Colná sadzba = 10 %.
Výška cla je 30 €.
Ø Kombinované clo – Vzniká kombináciou špecifického a valorického cla.
Napríklad 10% z colnej hodnoty + 100 € za 1 tonu.
COLNÉ REŽIMY sú normy, ktoré upravujú prepravu tovaru cez colnú hranicu.
Druhy colných režimov:
Pred charakteristikou jednotlivých colných režimov si treba osvojiť niektoré pojmy, ktoré s danou problematikou súvisia:
Ø Tovar Spoločenstva – je tovar úplne získaný alebo vyrobený na území Spoločenstva alebo tovar prepustený do voľného obehu na územie Spoločenstva.
Ø Colný dohľad – činnosť colných orgánov, zameraná na dodržiavanie colných a iných predpisov.
Druhy colných režimov:
Ø Voľný obeh – Ak sa prepustí tovar z tretieho štátu do colného režimu voľný obeh, získa štatút Spoločenstva. To znamená, že sa považuje za tovar Spoločenstva a má trvale ostať na jeho území.
Ø Tranzit – Tento colný režim umožňuje prepravu tovaru pod colným dohľadom od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia.
Ø Colné uskladňovanie – Tento colný režim umnožňuje uložiť tovar, ktorý nemá štatút Spoločenstva, do colných skladov bez toho, aby momentálne podliehal dovoznému clu, alebo iným obchodno-politickým opatreniam. Tovar sa môže uložiť:
- Vo verejnom colnom sklade – ktorý môže použiť na uskladňovanie akákoľvek osoba. Za uskladnenie platí ukladateľ skladovateľovi poplatok.
- V súkromnom colnom sklade – ktorý slúži na uskladňovanie tovaru firmy, ktorá sklad prevádzkuje.
Kým je tovar v sklade, má postavenie zahraničného tovaru. Ak tovar dovozca nepredá, môže ho vyviezť súäť.
Ø Aktívny zušľachťovací styk – Z tretích štátov sa dovezie do Spoločenstva tovar a tu prechádza jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami. Tovar v tomto príprade nepodlieha dovoznému clu. Zušľachtené výrobky sa vyvezú naspäť alebo sa časť môže prepustiť do voľného obehu. Pre Slovenskú republiku je aktívny zušľachťovací styk výhodný, lebo:
- Podporuje vytvorenie nových pracovných miest
- Zahraničný dodávateľ platí za prepracovanie tovaru a pod.
Ø Pasívny zušľachťovací styk – Tento režim umožňuje, aby sa tovar Spoločenstva dočasne vyviezol do tretieho štátu za účelom spracovania. Zušľachtené výrobky sa dovezú späť na územie Spoločenstva a sú prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla. Za spracovanie tovaru z zahraničí s musí zaplatiť.
Ø Prepracovanie pod colným dohľadom – Tovar z tretieho štátu sa spracuje na území Spoločenstva tak, že sa zmenia jeho vlastnosti alebo stav. Spracúvaný tovar nepodlieha dovoznému clu a obchodno-politickým opatreniam. Po spracovaní sa zmení sadzobné zatriedenie prepracovaných výrobkov. Pri tomto režime sa predpokladá, že tovar bude prepustený do voľného obehu. Colný dlh sa vymeria z nového
zatriedenia prepracovného výrobku.
Ø Dočasné použitie – Tovar z tretej krajiny sa dovezie na územie Spoločenstva a je čiastočné alebo úplne oslobodený od dovozného cla a obchodno-politických opatrení. Dočasne sa použije na území Spoločenstva a po určitom čase sa vyvezie v nezmenenom stave späť. Časť tovaru sa môže prepustiť aj do voľného obehu.
Ø Vývoz – Režim vývoz umožňuje, aby tovar Spoločenstva opustil územie Spoločenstva a bol vyvezený do tretieho štátu, s cieľom, trvale ho tam ponechať.
COLNÉ KONANIE je činnosť, ktorej účelom je rozhodnúť o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu a o podmienkach jeho prepustenia.
Colne schválené určenie vyadruje, čo možno s tovarom robiť, keď prekročí colnú hranicu.
Môžu nastať viaceré prípady, napríklad:
- Prepustenie do voľného obehu
- Umiestnenie tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu
- Tovar sa vyvezie späť
- Tovar je zničený pod colným dohľadom
- Tovar sa prenechá v prospech Spoločenstva
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia.
Colné vyhlásenie je prejav vôle deklaranta, ktorým navrhuje prepustiť tovar do príslušného colného režimu.
Colné vyhlásenie podáva deklarant. Môže sa nechať zastupovať špeditérom.
Deklarant je osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v mene ktorej sa colné vyhlásenie podáva. Zodpovedá za splnenie povinností uložených v colnom konaní.
Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže podľa colných predpisov predložiť tovar, na ktorý sa vyhlásenie vzťahuje. Každý subjekt si môže určiť pre colné konanie svojho zástupcu. Zastúpenie môže byť:
- Priame – ak zástupca koná v mene a v prospech inej osoby
- Nepriame – ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.
Formy colného vyhlásenia:
Ø Písomné colné vyhlásenie – podáva sa na tlačive „Jednotný colný doklad“, skratka JCD.
Ø Ústne colné vyhlásenie – používa sa vo vymenovaných prípadoch
Ø Vyhlásenie prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov – Prostredníctvom nosičov na prenos dát. Ide o nastupujúci trend v tejto oblasti.
Ø Vyhlásenie iným úkonom – Týmto úkonom držiteľ tovaru prejaví vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu.
Postup pri colnom konaní
Ø Pri vývoze tovaru do tretích štátov
Pri vývoze tovaru do tretách štátov sa uplatňuje nasledujúci postup:
- Vystavenia colného vyhlásenia deklarantom
- Predloženie colného vyhlásenia a požadovaných dokladov colnému úradu
- Vykonani colnej kontroly colnými orgánmi
- Uzatvorenie dopravného prostriedku colnou uzáverou, pri kusových zásielkach uzatvorenie jednotlivých kusov
- Prepustenie tovaru na vývoz
- Potvrdenie výstupu tovaru do tretieho štátu colným úradom v colnom vyhlásení.
Ø Pri dovoze tovaru z tretích štátov
Pri dovoze tovaru z tretích štátov sa uplatňuje nasledujúci postup:
- Vystavenie colného vyhlásenia deklarantom
- Predloženie návrhu na colné konanie deklarantom a predloženie požadovaných dokladov
- Uskutočnenie colnej kontroly
- Zistenie colnej hodnoty, pôvodu tovaru a jeho nomenklatúrneho zatriedania do Spoločného colného sadzobníka
- Vymeranie colného dlhu.
Postup a spôsob výpočtu colného dlhu
Colný dlh tvorí:
Ø Clo
Ø Spotrebné dane
Ø Daň z pridanej hodnoty.
Výpočet cla:
Ø Nomenklatúrne zatriedenie tovaru pod príslušnú podpoložku colného sadzobníka,
Ø Vyhľadanie príslušnej colnej sadzby
Ø Výpočet cla.
Základom na vymeranie cla je colná hodnota tovaru. Tvoria ju tieto položky:
Ø Vlastná cena tovaru
Ø Dovozné a doplňujúce poplatky
Ø Výdavky na skladovanie a manipuláciu s tovarom
Ø Poistné
Ø Úroky a i.
Napríklad pri použití valorickej colnej sadzby sa clo vypočíta:
Col = x colná sádzba podľa Spoločného colného sadzobníka